Váš nákupní košík: 0,00 0
Menu

KOFEÍN - POMOCNÍK AJ NEPRIATEĽ

Dátum:18.8.2020

Kofeín je prírodný alkaloid (zásaditá organická zlúčenina), ktorý v určitých dávkach stimuluje centrálnu nervovú sústavu a srdcovú činnosť. Pretože je všeobecne známe, že kofeín potlačuje únavu a podporuje bdelosť, stal sa najčastejšie používaným stimulantom na svete, a to ako v bežnom tak aj v športovom živote.

Napriek tomu, že vedecká verejnosť nie je ani doposiaľ jednoznačne presvedčená o prospešnosti jeho používania,
môžeme vnímať jeho existenciu okolo seba stále častejšie.
Čistý kofeín prvý krát dokázal izolovať v roku 1819 nemecký chemik Friedlieb Ferdinand Runge.
História kofeínu však siaha do ďalekej histórie až do polovice 15. storočia, kedy sa objavili prvé dôveryhodné dôkazy o existencii kávovníka a pití samotnej kávy.
 
Bežnými zdroji kofeínu sú plody kávovníku, čajové listy, orechy kolovníku, listy yerba mate, cesmíny a paulinie (guarana).
Stimulácia kofeínom z kávy je pomerne rýchla. Začína byť zreteľná približne medzi piatou až desiatou minutou od požitia a k vrcholu stimulácie dochádza okolo 30
minúty od požitia kávy. Potom už stimulácia slabne a prestávame ju vnímať približne po ďalších 30 minutách.
 
Kofeín prijímaný v čaji, alebo v guarane stimuluje vďaka častejšej väzbe na balastné látky a polyfenoly pomalšie než kofeín v káve. Mozog nevníma nástup stimulácie
z týchto zdrojov tak intenzívne, ale stimulácia je o to dlhšie pôsobiaca. Preto sa do niektorých stimulačných nápojov, alebo pre-workoutov používa kombinácia týchto
zdrojov pre dosiahnutie efektívnejšieho a dlhšieho účinku.
 
Veľmi dôležité je tiež rozlišovať samotnú stimuláciu kofeínom a odbúranie kofeínu z organizmu. To, že už necítime stimuláciu z kávy, ešte neznamená, že kofeín v tele nemáme.
Jeho polčas rozkladu je u dospelých ľudí približne 4 až 7 hodín, a to v závislosti na veku, pohlaví, zdravotnom stave, fyzickej aktivite a množstve iných faktorov.
Príjmom ďalších dávok kofeínu za účelom opätovného dosiahnutia stimulácie, tak dochádza k jeho vyššej koncentrácii v organizme. Aj napriek väčšine doterajších štúdií preukazuje
zdravotnú nezávadnosť kofeínu aj európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dokonca pripravuje schválenie celkovej dennej dávky kofeínu na hranicu 400 mg, bude potrebné
aby sme mali na pamäti i určitú hrozbu, ktorá prichádza s jeho vysokými a pravidelnými dávkami. Európsky výrobcovia stimulačných prípravkov sú limitovaní jednorazovú
dávkou 200 mg, ale u ostatných tomu tak nie je. Existujú dokonca prípravky, ktoré presahujú 300 mg kofeínu v jednej dávke! 
 
Ak dochádza k dlhodobému a pravidelnému užívaniu kofeínu, napríklad z energetických nápojov, konzumáciou kávy samotnej, alebo silnými pred-tréningovými stimulantmi typu pre-workout,
hrozí vznik žalúdočnej motility a zvýšenej sekrécii žalúdočnej kyseliny (HCl). V kombinácii s rýchlym spôsobom stravovania, ktoré v dnešnej dobe nie je ničím neobvyklým, majú vysoké
dávky kofeínu vplyv na úbytok kostnej hmoty.
 
Senzitivita na účinky kofeínu je pomerne individuálna, naviac sa rýchlo vyvíja jeho tolerancia. Pravidelní konzumenti kávy dokonca môžu potvrdiť, že do hodiny po príjme kávy u nich dochádza
k útlmu nástupu únavy. Častý príjem väčšieho množstva kofeínu je tiež rizikový z hľadiska návykovosti. Existujú štúdie, ktoré vyvracajú závislosti na kofeíne, ale iné zase dokladajú opak
a upozorňujú na istú podobnosť s reakciou tela na pravidelný príjem cukru, alebo nikotínu.
 
Isté však je, že dlhodobí konzumenti vyššieho množstva kofeínu, môžu pri prerušení konzumácie pociťovať abstinenčné príznaky, prejavujú sa bolesťou hlavy, poruchami spánku, alebo útlmom.
Vedci sa domnievajú, že abstinenčné príznaky sú asi spôsobené precitlivelosťou organizmu na adenozín, ktorého prenos je pri konzumácii kofeínu blokovaný. Bolesti hlavy môžu súvisieť
s poklesom krvného tlaku a trvajú až po dobu niekoľkých dní.
 
V médiách môžeme často nájsť rozporuplné informácie o účinnosti kofeínu a dokonca sú k dohľadaniu i absolútne fikcie. Zdá sa, že sa tak jedná o marketingový nástroj, alebo len o neznalosť tejto
problematiky.
 
Odporci kofeínu tvrdia, že konzumácia kávy zvyšuje krvný tlak. S týmto tvrdením môžeme súhlasiť len v prípade, že sa doplní informácia o tom, že ide len krátkodobý efekt. Dlhodobá alebo
riziková hypertenzia je spätá prevažne s celkovým životným štýlom a nedostatočným príjmom tekutín.
 
Vďaka priamemu účinku na srdce a krvný obeh, sa kofeín dáva do súvislosti s chorobami srdca a ciev. Rada štúdií, ktoré boli venované umiernenej konzumácií kofeínu (do 4 šálok za deň), však túto
škodlivosť nepreukázali.
 
Naopak diuretický účinok kofeínu bol v rade štúdií preukázaný. zaujímavé však je, že diuretický efekt je výraznejší u začínajúcich konzumentoch kofeínu než u dlhodobých milovníkov kávy. S týmto
diuretickým účinkom sú pochopiteľne spojené aj potencionálne problémy s obličkami a močovým ústrojenstvom celkovo, pokiaľ sa nedodržuje pitný režim.
 
 
 
 
 

Diskusia